Pivnička

Musím sa priznať, že už minulý rok som mala v pláne visíriť a vyvápniť pivničku na uskladnenie ovocia a zeleniny. Pred dvoma rokmi sa nám podarilo ju postaviť. Využili sme ju ako základ pre terasu. Nijako sme ju neizolovali, teda je to pomerne vlhká pivnica, ale jablká ešte aj v marci nie sú zošuverené, ale sú šťavnaté. Rovnako aj mrkva, ktorú som v nej uložila do piesku, je ešte aj dnes pekná. Je na nej cítiť, že je minuloročná, ale keď si zvážim, že je august, považujem jej uskladnenie za úspech.

Keďže ale je pivnička vlhká, na drevenom regále sa nám vytvorila pleseň. Celkom pekná biela pleseň, ale keďže nie som odborníčka na plesne a neviem posúdiť, či náhodou nie je ušľachtilá a využiť ju, rozhodla som sa zlikvidovať ju. A tu prichádza na rad rozhodnúť sa, ako to urobiť.

Keď som bola malá, môj dedko mi vysvetľoval, že takéto priestory sa síria, teda sa vydymia splodinami, ktoré vznikajú pri horení síry, čo má dezinfekčné a protiplesňové účinky. Musím podotknúť, že sírenie v mojej pivnici zabilo slizniaky, ktoré sa v nej ukrývali. No a druhým spôsobom, ktorý sa v minulosti využíval kvôli dezinfekcii bol náter haseným vápnom.

Sírenie.

Takže v pondelok som sa prvýkrát pokúsila moju pivnicu vysíriť, čo nebolo úspešné, pretože sírna svieca mi zhasla. Rovnako zhasla aj na druhý a tretí pokus (vždy som čakala aspoň štyri hodiny, kým som sa šla pozrieť, či sa sírenie podarilo). Potom som ju vybrala z 3,5 litrovej flaše, v ktorej som ju zapaľovala a položila som ju na hliníkovú tácku. Tento pokus už bol konečne úspešný a tak som dnes, vo štvrtok, pristúpila ku kroku číslo dva.

Vápenný náter.

 Natrela som pivničku haseným vápnom. Práve sa vrátil Miško z kontroly pivničky a stroho skomentoval: "Myslel som si, že to bude belšie..." Čaká ma ešte aspoň jeden náter, tak verím, že Miška ním trošku poteším. 

No ja si myslím, že aj takto to bude mať žiadaný efekt!

Dozvieme sa o rok...