Mená

Dnešok bol pre mňa jedným z tých dní, keď si na matku sadne materská demencia. Isto túto dočasnú, ale náročnú "chorobu" pozná každá mamina. Neviete poriadne aký je deň, neviete si v obchode spočítať drobné a podobne. Ja som dnes schytala variant: Neviem ti prísť na meno. Našťastie som sa nepohybovala medzi mnohými ľuďmi. A keďže je nedeľa, šli sme na obed k mojej mamke, rovnako ako aj moja sestra s deťmi. Ale osloviť niektoré z detí bola vždy dlhá jazda cez všetky ich mená, pričom to, ktoré som práve hľadala bolo samozrejme posledné... 

To ma privádza k príbehom, ako dostali mená moje deti:

Hanka

Moja najstaršia dcéra sa volá Hanka. V období, keď som ju nosila pod srdcom som bola doktorandkou na ÚMV (Ústave matematických vied) UPJŠ v Košiciach a ako doktorandka som mala na starosti venovať sa študentom na cvičeniach. Mne v ten rok pripadli cviká z Matematiky pre chemikov a v tejto skupine som mala študentku menom Hana. Bola to zaujímavá a sympatická mladá dáma a ona aj jej krstné meno ma oslovili.

Neskôr mi z ničoho nič Miško plesol do tváre, že ak sa nám narodí chlapec bude sa volať Ernest. Verte či nie, skoro som omdlela a viete si asi predstaviť ten tok myšlienok, ktoré mi v tej chvíli leteli hlavou:

Ernest. Ako sa dnes niekto môže volať Ernest! To snáď ani nemyslí vážne! Toto snáď nechce urobiť svojmu dieťaťu! ...

A jediné, čo zo mňa vtedy vyliezlo bolo: "Dobre. Ale ak to bude dievčatko, meno vyberiem ja a budeš súhlasiť!" No a potom nasledovali dlhočízne nočné, ale denné motlidby za dievčatko.

A tak máme Hanku, chlapčiska v dievčenskom tele (ale verte mi, je úžasná).

Erni

Pre osvetlenie pohnútok, ktoré viedli Miška k menu Ernest. Môj, teraz už zosnulý svokor niesol toto krásne meno nemeckého pôvodu s významom "vážny, čestný" a Miško túžil vzdať poctu svojmu otcovi takýmto spôsobom.

Faktom je, že kým v prvom tehotenstve bolo meno Ernest pre mňa neprijateľné, časom som si na túto myšlienku zvykla a prijala som meno Ernest ako jediné možné meno pre chlapca. Po skúsenosti z prvého tehotenstva, keď nám všetci blízki radili mená a neustále sa na to pýtali (a aj vzhľadom k plánovanej pocte môjho svokra), sme sa tento raz s Miškom dohodli, že dopredu neoznámime ani pohlavie ani plánované meno dieťatka. 

A tak máme Ernesta. Erni má čochvíľa sedem rokov a priznávam, že ľudí jeho meno stále prekvapuje a poniektorých aj zaskočí, ale som naozaj rada, že môj syn toto vznešené meno nesie. Môj svokor bol skutočne neobyčajný človek, ktorého si vážim, rada na neho spomínam a verím, že aj môj Erninko (ako ho volá moja svokra) bude rovnako vzácny človek!

A okrem toho, naozaj som za sedem rokov nenatrafila na iného chlapca menom Ernest. Čo je svojím spôsobom výnimočné, ale aj veľmi praktické - pretože keď na neho na ihrisku vrieskam, otočí sa jediný...

Matúš

Ako som už spomínala, náš Matúško bolo naše veľké prekvapko a aj keď nebol plánovaný, je chcený a ľúbený. Matúška sme čakali v období, keď situácia okolo Covidu bola na Slovensku asi najkomplikovanejšia (2020-2021). Keď sme už mali za sebou prvých dvanásť týždňov tehotenstva a prišiel čas sa o svoje šťastie podeliť aj s ostatnými členmi rodiny (hlavne rodičmi), prišiel absolútny zákaz návštev a stretávania sa. Tak sme sa s Miškom rozhodli, že počkáme, kým sa svet a hlavne Slovensko vráti do normálu a až potom osobne oznámime tú radostnú novinu. Avšak pandemické opatrenia trvali omnoho dlhšie ako si asi ktokoľvek predstavoval a moje bruško už naozaj nebolo možné považovať za obézne, ale evidentne ukrývalo dieťa. Nehovoriac o tom, že by to bola naozaj čudná prvá návšteva po ukončení pandémie, keby sme prišli s nejakým dieťatkom v ruke. Tak sme sa teda rozhodli, že aj keď to nie je optimálny spôsob, oznámime našu radosť aspoň našim rodičom cez videocall. Tým sme aspoň trošku zmenili monotónnosť covidovej izolácie našich rodičov a vniesli celkom slušnú dávku adrenalínu do ich životov. A keďže naše tehtenstvo už nebolo viac tajomstvom, začali sme hľadať meno...

To vôbec nebolo ľahké. Ešte predtým, ako sme poznali pohlavie bábätka, sme mali vytipovaných niekoľko dievčenských mien. Na výber bola Zuzka, Elenka a Miško čosi hovoril o Danielke. Ale naša ratolesť bola chlapec. Vzali sme si kalendár a po jeho prejdení sme zistili, že pre nás pekné chlapčenské meno, okrem Michala, ktoré sme nechceli, tam nie je.

Časom, po mnohých kompromisoch a úvahách sme dospeli k menu Leonard. Priznám sa, že ja som zvažovala aj meno Ľudovít, ale to sa Miškovi celkom nepozdávalo. A zrazu, z ničoho nič sme natrafili na meno Matúš a bolo rozhodnuté!

Až tri mesiace po pôrode, som cestou autom na nejaký výlet listovala v mobile na internete a zisťovala pôvod a význam našich mien. Zistila som, že Matúš je meno hebrejského pôvodu a znamená "Dar od Boha", čo on v našom živote skutočne je!